História

História tohto plemena je neuveriteľným zväzkom dohád a protichodných interpretácii.

Prvú správu, ktorá rozvírila záujem a rozdúchala predzvesť veľkej kynologickej senzácie priniesol časopis The Dogs v r. 1971. Bol to len záblesk nádeje, že v Číne prežilo niekoľko psov neznámeho pôvodu, prastarého plemena.
Najväčší podiel na záchrane plemena sa pripisuje Matago Lawovi. Začiatkom 70-tych rokov spolu s inými nadšencami vyhľadával v zapadlých oblastiach Číny už len náhodne zabudnutých jedincov tohto plemena.
V r. 1977 a 1978 bol šarpej uvedený v Guinessovej knihe rekordov ako najvzácnejšie a ohrozené plemeno na svete. Zopár jedincov nájdených na Maccau a Tchaj-wane bolo prevezených do Hong-Kongu, kde bol pre nich Matagom Lawom a C. Chungom vypracovaný plán záchrany.

Veľa pre záchranu tohto plemena urobili chovatelia z USA.
Prvý šarpej menom Lucky bol do USA vyvezený v r. 1966, vtedy ešte pod názvom čínsky bojový pes. V kynologickej tlači ho predstavili ako pravdepodobne jedného z posledných žijúcich jedincov tohto plemena. Táto správička prekvapivo nezaujala verejnosť. V sedemdesiatych rokoch, po obnovení diplomatických vzťahov USA a Číny sa vytvorili lepšie podmienky aj na spoluprácu v kynológii. To motivovalo Matago Lawa k napísaniu známeho článku do časopisu Dogs, kde vyzval chovateľov k pomoci pri záchrane vzácneho plemena.

Zvláštnosťou bolo to, že v tomto období už nebolo zvykom objavovať staré, neznáme plemená bez tušenia pôvodu, ako to bolo v tomto prípade. Táto výzva oslovila veľa zanietencov.

Všetky záhady ktoré sa týkajú pôvodu ale aj vyhynutia šarpejov boli veľkým lákadlom pre senzácie milujúcu Ameriku.
Výsledkom boli v r. 1974 prvé šteniatka šarpejov, ktoré sa narodili mimo Čínu. Záujem o ne bol veľký. Mali ho poctiví chovatelia, ktorí sa zaradili do programu záchrany pôvodného šarpeja, ale žiaľ aj obchodníci, ktorí vyprodukovať zarážajúce historky týkajúce sa plemena a postarali sa aj o prekvitajúci obchod. Títo tiež chovatelia urobili veľa zla.

Plemeno sa podarilo zachrániť len vďaka príbuzenskej plemenitbe a primiešávaniu cudzích neznámych jedincov do chovu. Jeho bolo možné len zaradením sa do vypracovaného chovateľského programu a podradením sa múdrej a premyslenej chovateľskej vízii, ktorá bola na svete vďaka Matago Lawovi a ochoty vybraných špičkových chovateľov USA. Niečo také obchodníkov a priekupníkov so psami nikdy nezaujímalo a ani v súčasnosti nezaujíma. Tento vážny rozkol medzi obchodom a serióznou chovateľskou myšlienkou ich rozdelil na dva nepriateľské tábory.
Chovatelia a množitelia bojujú medzi sebou doteraz a komercia robí zlo o to viac, pretože v hre je zdravie šarpeja.

Európa spoznala šarpeja v r.1979. Bol to dovoz z USA. Do Českosloveska sa dostal šarpej z Dánska v roku 1986.

Využitie

Bojový, pastiersky, strážny?

Legiend a dohád je množstvo. A nasledujúce údaje asi prekvapia, možno aj šokujú tých ktorí majú pri sebe svojho pokojného a milého psa.

Traduje sa domnienka, že šarpej bol kedysi bojový pes a pôvodne mal oveľa väčšie rozmery – fotografie prerastených šarpejov dokazujú, že to mohol byť mohutnejší a väčší pes ako súčasná doga.

O akom bojovom psovi sa vlastne hovorí? Tých druhov môže byť viac.

Šarpej využívaný vo vojnách proti človeku. Nie, tento údaj nebol nikdy vierohodne podložený a armádou šarpej nebol nikdy využívaný. Bol psom Čínskeho vidieka a používaný počas roľníckych povstaní. Nie však v boji proti človeku.

Šarpej využívaný v psich zápasoch. Jediné na čom sa všetci  bádatelia zhodnú je miesto pôvodu – Južná provincia Číny, neďaleko Kantonu v okolí mesta Dah-Let. Miesto hazardu, hazardných hráčov a psich zápasov.

Práve tu bola snaha využiť šarpeja k tomuto účelu.

Jeho výhodou mala byť práve nadmerná koža. Teoreticky by napadnutý pes mohol byť nadmernou kožou chránený. Súper by ťažšie zasiahol krk, tepnu, ale on by sa mohol napriek zadržaniu otočiť a zubami sa ubrániť.

Zaujímavá teória…problémom bola ale povaha dobráčiska šarpeja. Tá zďaleka nebola výbojná a agresívna. Vystupňovanie chorobnej agresivity u šarpeja napomohli drastické metódy, ktoré nezvláda slabšia povaha a sú naozaj odsúdenia hodné. Popisujú sa metódy narezávania kože, kedy sa psovi spôsobovali rany na celom tele, tie pri hojení vytvárali jazvy. Narezaním psov pozdĺžne a zvisle sa vytváral z jaziev na celom tele ako keby pancier, ktorý ešte viac sťažil záhryz súperovi.

Psa dlhodobo uzavreli do tmavej a malej klietky. Malými otvormi k psovi prenikalo minimálne svetlo. Cez tie zároveň kedykoľvek dostával nič netušiaci pes bodné rany. Palica bodala, kdekoľvek zasiahla. Stresovanie hladom prinieslo výsledok v požadovanej agresivite, prameniacej z bolesti a strachu. Keď ho vytiahli na denne svetlo, zmyslov zbavený útočil na všetko čo sa hýbalo. Dobráčisko sa mohol ale úplne duševne zlomiť. V tomto prípade agresivitu vystupňovali podávané drogy. Metódy, ktoré sú jasným týraním. Nemusel by to byť práve šarpej, aby sa z takéhoto psa stal agresívny jedinec. Dnes by takéto maniere znamenali pre majiteľa väzenie!

Našťastie sa ukázalo, že nielen pre svoje povahové vlastnosti nie je vhodný ako bojový pes na zápasy, ale ani pre súboj potrebná stabilita zadných končatín nie je u tohto plemena dostatočná. Toto sa drogami nedalo odstrániť, čo mohlo znamenať záchranu pred týmto strašným údelom.

Iné pramene šarpeja spomínajú ako dedinského strážneho a pastierskeho psa. Pred pár rokmi bola zverejnená fotografiami zdokumentovaná reportáž z Austrálie, kde sa šarpej úspešne zúčastnil súťaže v zaháňaní oviec. Bravúrne si počínal v súťaži s border kóliami.


Povaha

Povaha každého jedinca je výsledkom jeho vývoja, prostredia v ktorom vyrastá, komunikácie, ktorá je záležitosťou chovateľa a jeho dedičných predispozícii.
Vo všeobecnosti má šarpej vyrovnanú, skôr relaxačnú povahu, ktorá je kombinovaná so zdravou energiou a pružnosťou.

Šteniatka sa vyznačujú zvedavosťou a umiernenými hrami. Málo kedy zavládnu v spoločnom hniezde šteniatkovské bitky alebo nevraživosť. Veľmi radi pozorujú a skúmajú prostredie. Obhrýzanie predmetov, trhanie a naťahovanie sa je ojedinelé. V prvých týždňoch je potrebné, aby sa chovateľ intenzívne šteniatkam venoval a komunikoval s nimi. Keďže sú mimoriadne krásne a nadchnú každého svojim výzorom a nehou, je ťažké netráviť s nimi maximálne množstvo času. Malý kontakt s človekom môže spôsobiť plachosť a nedôveru.

Tvrdenia o geneticky danej čistotnosti sú pravdivé. Je neuveriteľné, ako malé šteniatka od chvíle, kedy sa dokážu orientovať v priestore a majú možnosť výbehu, dokážu rozdeliť svoje životné teritórium a nevyšpiniť sa v mieste, kde spia alebo sa hrajú. Pokiaľ túto čistotnosť podporoval už chovateľ, je táto vlastnosť veľmi nápomocná v období, kedy si nachádzajú novú „rodinu“. Noví majitelia majú málo kedy problém s výchovou ku čistotnosti. Stačí pozorne sledovať šteniatko, ktoré sa snaží naznačiť čas kalenia a intuitívne sa tlačí k vypozorovanému východu. Pokiaľ sa podarí pochopiť tieto počiatočné signály, majiteľ má po celý život psíka vyhraný boj s čistotou.

Pri výchove je obzvlášť potrebné dávať pozor na dôslednosť. Nevinný výraz a výzor hračky si vás veľmi rýchlo zotročí. Pozor na to, aby sa guľaté neviniatko nestalo doma dominantným.

Rozhodne to nikdy nebol pes luxusných palácov, rozmaznaný prepychom. Bol to pes čínskeho vidieka a niektoré jeho spomínané vlastnosti potvrdzujú práve pravdivosť tohto tvrdenia.

V súčasnosti je psom, ktorý je výborným spoločníkom a prirodzene strážnym pre svoje okolie. Dokáže  pochopiť teritórium svojho majiteľa a jeho majetok prirodzene, bez výcviku strážiť. Nehodí sa na cvičiská a nerád sa podrobuje výcviku, ktorý je typický pre pracovné plemená ako je napr. doberman, nem. ovčiak či rottweiler. Aj keď je v súčasnosti snaha skúšať vycvičiť toto plemeno pracovne, naráža sa na jeho povahu, kedy nie je často schopný pochopiť zmysel povelov napr. na zadržanie, keď jeho silný prirodzený inštinkt mu nehovorí nič o nebezpečenstve…Takýto výcvik naráža aj na jeho hrdú povahu a logické myslenie. Napr.: nevidí dôvod trhať handru, keď vie, že jej pohyby spôsobuje ruka človeka. Pokriky ktoré majú spôsobiť vyhecovanie psa pri výcviku berie osobne a skôr premýšľa, prečo je okrikovaný…

Podľa niektorých starých čínskych rukopisov  slúžil šarpej ako pes lovecký, určený na lov diviakov. Preto väčší zmysel by malo skôr cielene venovať pozornosť jeho loveckým pudom. Chovatelia, ktorí sa venujú lovu popisujú prirodzenú schopnosť niektorých jedincov vystavovať typickým strnulým postojom. Jeho spôsob lovu je zvláštny tým, že je tichý a skôr založený na vytrvalosti vyčkať korisť. S korisťou v papuli potriasa a pokladá ju na zem. Neroztrhá ju. Pokiaľ je držaný voľne na dvore, čo sa týka hlodavcov, má na ňom zjednaný poriadok.

Domáce hospodárske zvieratá sú akceptované. Čo je cudzie malo často smolu…Všetko v zmysle ochrany majetku svojho majiteľa.

Predpoklady k takémuto správaniu dáva aj jeho povaha. Vydrží dlho čakať, pokiaľ má cieľ, ale nedokáže sa dlho hrať s predmetom – prinášať, hľadať. Cvičisko ho veľmi skoro omrzí, dobre sa cíti pri ochrane príbytku v relaxačnom stave bdie nad pokojným chodom domácnosti či dvora, so záujmom sleduje nové prostredie, prírodu, pes aj sučka si pedantne značia svoje teritórium. Tak ako inde aj u šarpejov sa nájdu výnimky. Je ich však málo a znásilňovať prirodzenú povahu sa nikdy nevyplácalo.

Aj keď toto plemeno je nám známe relatívne krátko, je to dosť dlho na to, aby sme vedeli s určitosťou hovoriť o jeho povahe. Nemali by to ale robiť ľudia, ktorí majú v očiach len svojho jedného jedinca, alebo odchovali množstvo plemien a veľa šarpejov metódou: na prežitie psa a tučnej peňaženky – len koterec a strava. Tu sa pravá povaha šarpeja určite neprejaví. Výsledkom takejto jednostrannosti boli oficiálne zverejnené charakteristiky, ktoré šokovali množstvo majiteľov šarpejov. Plemeno by malo byť hlúpe a hysterické. Smutné, že sa niečo také mohlo stať. Hlavne preto, že je to tvrdenie mylné a zavádzajúce!

Šarpej si vyžaduje pokojnú výchovu. Je akýmsi monitorom rodinných vzťahov. Hádavé prostredie, hluk, hystéria mu veľmi škodí. Vníma každého v rodine, vyberá si svojho pána ale akceptuje aj ostatných členov rodiny. Dokáže celý deň statočne čakať na chvíľku pozornosti a komunikáciu. Žije pre človeka, ktorý mu poskytuje príbytok a stravu.

Zmenu majiteľa prežíva veľmi bolestne a citlivo. Pôsobí veľmi vyrovnane a pokojne ale má mimoriadne vnímavú povahu a citlivú psychiku. Pokiaľ pociťuje krivdu, presedí v zármutku, trápení a dokonca so zvýšenou telesnou teplotou celé dni.

Stresová zmena v prostredí ho vie veľmi rozcitlivieť. Pokiaľ sa jeho majiteľ ocitá v nebezpečenstve, inštinktívne ho chce brániť, pokiaľ je prítomný pri hádke alebo normálnom, ale vášnivejšie vedenom rozhovore – so zvýšeným tónom (hovorítete napr. vtip, napodobňujete rozhovor) zmocňuje sa ho nepokoj a začína piskľavo nariekať, často labkou prosiť o pokojný tón. Trápi sa a bojí sa o svojho majiteľa. Hysterické a nervózne vzťahy v rodine kde žije znáša veľmi ťažko a psychicky upadá. Trpí.

Nepatrí ku psom, ktorý si vynucuje vychádzky a dlhotrvajúce hry v pohybe. Avšak pokiaľ mu ich poskytnete je vám neskonalé vďačný. Nie je otravný a dotieravý. Je príjemný spoločník, pokojný a prítulný.

Najviac mu prospieva harmonické prostredie, kde môže relaxovať, má dostatok pokojného spánku, ktorý nesmierne miluje, primerané možnosti pohybu a svojho majiteľa, ktorý mu prejaví lásku. Ale pozor, nebuďte otravný.

Stačí chvíľu, dĺžku si určí pokojne aj sám, potom potrebuje čas na relax, pozorovanie okolia a venovať sa záležitostiam svojho bohatého vnútorného sveta.

O plemene

Pôvod šarpeja  je neznámy doteraz. Je objektom množstva dohad a špekulácií.

Veľa autorov nachádza jeho podobu už vo figúrkach z pálenej hliny, ktoré boli nájdené v hroboch ešte z obdobia  dynastie Han (206 pr. n. l.). V tomto období boli výborné podmienky pre chov rôznych plemien a veľa plemien ho má vo svojej histórii ako obdobie rozvoja, či vzniku. Teoreticky by sa mali zachovávať historické záznamy týkajúce sa aj vzniku či vývoja plemien.

Bola to ale nešťastná Čína so svojimi historickými „turbulenciami“. Záznamy , kresby, popisy ktoré sú dôležité pre vedenie podobných agend boli sporadicky z rôznych vnútropolitických dôvodov zničené. Neuveriteľné množstvo historických záznamov dal zničiť cisár Juan na začiatku 14. storočia. Zánik dynastie Ming bol ďalšou pohromou (1644). Dielo skazy bolo dokonané počas vlády Mao Ce-tunga v komunistickej Číne.

Čo mohlo znamenať pre psov obdobie známe oficiálnym nariadením strieľať vrabce, aby nepožierali úrodu z poli? Pes bol prejavom buržoáznych prežitkov, nadštandard, ktorý bol mimoriadne podozrivý.

Obzvlášť za šarpeja bola vyrúbaná  taká vysokú daň, že jeho držba v meste nebola finančne únosná. Keď si k tomu pridáme ešte veľmi závažný fakt, že šarpej patril medzi vyhlásení gurmánske špeciality… v období hladu a vysokých sankcii ho jednoducho vyjedli! Nečudo, že sa zachránilo len zopár jedincov na dedinách a v zabudnutých oblastiach.

Sošky z obdobia dynastie Han (206 r.pnl) zobrazujú psa menšieho, ale mohutného a zavalitého, s pomerne ťažkou hlavou, skrátenou a tupo zakončenou nosovou partiou a nahor neseným chvostom. V týchto figúrkach vidia bádatelia aj predchodcu čaua a hlásia sa k nim aj historici zaoberajúci sa plemenom lhasa-apso.

Hneď od začiatku sa začalo uvažovať o príbuznosti s plemenom čau-čau. Prispeli k tomu podobné znaky – modrý jazyk , papuľa, stavba tela, dokonca rovnaké farebné variety a ich genetické opodstatnenie, ktoré sa overilo v praxi. Z času na čas sa objavia aj dnes dohady o krátkosrstej variete čaua a dlhosrstej variete šarpeja.

Niektorí autori sa pokúšajú dokázať príbuznosť šarpeja s tibetskou dogou. (Táto príbuznosť je dokázaná u čaua.) Nesenie chvosta, chrbtová línia aj uhlenie končatín by mohlo byť pojítkom aj v prípade šarpeja.

To všetko sa týka histórie a prirodzeného, spontánneho vývoja plemena v prírode, ktorý sa deje bez zásahu človeka. V tomto ponímaní sa zdá byť šarpej jedným z najstarších plemien.

Komercializovanie plemena znamenalo aj zásah človeka. Nemyslím tým zásah na upevnenie pôvodných exteriérových znakov. Bola tu snaha o produkciu šteniat, ktoré sa lepšie predávajú –  s maximálne veľkou kožou, krátkou mäsitou papuľou a v zaujímavých farbách. Množitelia si začali pomáhať inými plemenami a problémy boli na svete. Primiešaním mopsa – skrátené nosové partie, mäkké podnebia, problémy s dýchaním. Thajsky ridgeback – mal priniesť modrú farbu. Priniesol aj atypických jedincov s jemnou kostrou a hlavou, aj keď trojuholníkovým ale veľkým hravým, stojatým uchom a pravdepodobne aj povahovými vadami.(Týchto jedincov je v konečnom dôsledku málo. Potomkovia – nositelia modrej línie sú poväčšine čierni ale nesú si už spomínané vonkajšej znaky.

To bolo niečo, s čím sa nemohol zmieriť ani človek, ktorého záchrana pôvodného šarpeja bola zmyslom života – Matago Law. Dištancuje sa od množenia šarpejov v Amerike. Hong-Kong vážne kritizuje veľkochovy a problémy, ktoré prinieslo komercializovanie. Len v poslednom období dochádza k uznaniu pravdivosti slov tohto veľkého chovateľa. Nástupom posledného štandardu FCI sa naprávajú mnohé chyby a napĺňa jeho predstava o zdravom a peknom šarpejovi.

Komu sa hodí

Tvrdenie, ktoré bude nasledovať môže podráždiť ľudí, ktorí vidia v psovi pracovný nástroj a ináč s ním ani nevedia zaobchádzať. Vychádza ale z dlhoročných skúsenosti nie jednotlivca a ani nie ľudí, ktorí chovajú psov v koterci metódou nakŕmiť, jedna výstava a vrhy. Toto sú skúsenosti z reálneho života so psom, ktorého konanie a myslenie sa dá nazvať ako tabula rassa.(čistá duša)

Pokiaľ potrebujete oddaného spoločníka a máte náročný ale ustálený kolobeh dňa;
Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorí sú empatický, vedia vycítiť potreby zvieraťa a zároveň sú emočne natoľko na výške, že ich dokonca vedia akceptovať;
Pokiaľ vás nerozčúli zistenie, že pri rozkaze niekedy na chvíľu premýšľa a zvažuje či je naozaj nutné vykonať čo od neho požadujete;

Pokiaľ dokážete paradoxne priznať psovi niečo ako právo na vlastný názor; (nie kritické situácie!)

Pokiaľ v plnej miere pochopíte, že má v každej situácii čisté a úprimné myslenie a aj tú najväčšiu neplechu, ktorú vykoná urobil s presvedčenia, že to bolo to najlepšie čo sa momentálne dalo urobiť,

Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorý si neliečia vlastné komplexy v komunikácii so psom;

Pokiaľ máte dosť pevnej vôle byť láskavý, trpezlivý a hlavne dôsledný pri výchove šarpeja, ktorý vás dokáže práve v najzávažnejších situáciách opantať svojimi nevinnými „očičkami“ a úžasne nežným výzorom, potom ste človek, ktorý si doslova zaslúži poznať všetky výhody spolužitia s dobre vychovaným šarpejom a ste možno aj ten šťastlivec, ktorý dokáže vnímať množstvo pozitívnej energie, s ktorou sa šarpej so svojim dobrým majiteľom vždy rád podelí. Nakazí vás svojou spravodlivosťou, dobrotou, harmóniou duše a vy poznáte čo znamená mať osudového psa.

Komu sa nehodí

Rodiny s malými deťmi by mali byť pri voľbe šarpeja opatrné. Malé dieťa skúma svet, má nekoordinované pohyby a často prejavuje emócie nepredvídateľnou tóninou hlasu. To pes samozrejme nechápe. Pre dieťa je pes vďačný objekt skúmania. Šarpej môže pri svojej potrebe pokoja a spánku  zle znášať typické prejavy malých detí a okrem zmätočného myslenia, kedy si nevie vysvetliť gestikuláciu a hluk sa k jeho diskomfortu pridružuje ešte únava a podráždenosť.

Pokiaľ do rodiny prichádza dieťa neskôr, na zmenu priorít je potrebné šarpeja citlivo pripraviť. Je to pes so silnou fixáciou na majiteľa a preto zmenu svojho postavenia môže vnímať veľmi citlivo. Pokiaľ sa ale všetkému venuje patričná pozornosť, rýchlo sa prispôsobí novej situácii a zapadá do nového harmonického celku ako nenáročný a pokojný spoločník.

Pokiaľ sa ale všetkému venuje patričná pozornosť, rýchlo sa prispôsobí novej situácii a zapadá do nového harmonického celku ako nenáročný a pokojný spoločník. Pri pohybových aktivitách opatrne. Má rád vychádzky a nové prostredie ho mimoriadne zaujíma. Všetko však s patričnou mierou. Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorí majú radi dlhotrvajúce športové výkony, ako je beh, bicyklovanie, celodenná turistika – zabudnite na šarpeja. Utrápili by ste ho.

Šarpej, horúčava a plávanie je neprijateľná kombinácia. Len spražná horúčava a smäd ho prinútia ponoriť sa do vody alebo sa v nej hravo čvachtať. Na prechádzke po daždi, v zmysle svojej geneticky danej čistotnosti, obchádza pokiaľ možno každú mláčku, aby sa neušpinil.

Chcieť od neho, aby plával v rieke? Zabudnite. Pokiaľ má niekto šarpeja, ktorý tomuto nezodpovedá, má doma vzácnu výnimku. Aj takých poznáme, ale je ich neuveriteľne málo.