Q1: Čo považujete za nevyhnutné testovať u šarpejov používaných v chove? Ako s týmito testami pracujete vo svojom chovateľskom programe?

Myslím, že testovanie a používanie genetických testov v chovateľskom programe jednotlivca je dôležité. Vie nám pomôcť pri úplnej eliminácii niektorých zdravotných problémov vo vlastných genetických líniách, a následne zlepšiť stav celej populácii.

Je však veľmi dôležité používať správne testy. Také, ktoré sú určené pre naše plemeno. Testy všeobecné, bez presnej špecifikácie pre plemeno Shar Pei nemajú zmysel. Jednak z dôvodu, že sa testuje na niečo, čím plemeno netrpí, ale aj podľa vyjadrenia odborníkov nie je ich výpovedná hodnota jednoznačná a vystavuje sa tak riziku nesprávnej interpretácie výsledku.

Svojich psov mám kompletne testovaných relevantnými testami a pri výbere rodičovského páru beriem v úvahu aj ich výsledky. Hneď, ako bola oznámená možnosť testovať psov na SPAID, posielala som krvné vzorky do Hannoveru/Nemecko. V tej dobe ešte nemal Laboklin licenciu. Ďalší už majú testy robené na Slovensku v Labokline. Rovnako za dôležité však považujem pravidelné zdravotné preventívne prehliadky raz do roka.

V Shar pei klube Slovensko sú testy pre SPAID a POAG/PLL pre psa povinné. Ak majiteľ chce, aby jeho pes bol zaradený do zoznamu chovných jedincov, musí predložiť ich výsledky. Vedieme si dôslednú štatistiku. Keďže k týmto testom treba pristupovať individuálne, výsledky sa používajú nie na vyradenie psa z chovu, ale preto, aby sa jeho spojenie  manažovalo v zmysle zlepšovania situácie v populácii. Nasledujeme nariadenie FCI, ktoré k tejto problematike vydalo veľmi rozumné a odborné stanovisko. Vyjadruje veľmi citlivý prístup, ktorý môže rozumnými krokmi zachovať veľkosť populácie a zároveň z generácie na generáciu, z roka na rok zlepšiť zdravotný stav populácie. Osobne sa s týmto stanoviskom stotožňujem. 

Q2: Aký je váš názor na využitie genetických testov (SPAID, POAG/PLL) v chove? Nakoľko sú relevantné a pre koho?

Používanie týchto dvoch testov má veľký zmysel. Každý však vyžaduje iný prístup, pretože u SPAID ide o vyjadrenie miery rizika NIE, že pes je / či bude 100% chorý. Ale pri teste POAG/PLL máme vysokú mieru istoty, že pes affected – postihnutý, bude v istom veku, v istom čase s ochorením zápasiť. 

Pri teste na SPAID je nevyhnutné uvedomiť si, že sa nejedná o diagnostický – zdravotný test. Patrí do rúk rozhľadenému chovateľovi, ale pre veterinára pri diferenciálnej diagnostike nemá zmysel. Ako som už uviedla vyššie, aj pes s výsledkom S/S (10) nemusí mať žiadne, alebo  závažné prejavy ktoré patria do komplexu SPAID zdravotných ochorení. Spustenie komplikácii môže ovplyvniť veľa faktorov. Oslabená imunita, environmentálna, psychická záťaž, narušenie GIT stability a podobne. Vidíme aj to, že imunitná odolnosť v líniách, kde je viac dlhovekých jedincov je vyššia napriek tomu, že boli S/S, alebo S/N.

Pretože vieme, že S/S (10) jedinci sú viac senzitívni, reagujú na spúšťače rýchlejšie, ale aj závažnejšie, je SPAID test pre chovateľa dôležitý.  Kto chce pracovať v chovateľskej stanici odborne, používa ho na to, aby ozdravoval svoju krvnú líniu a tak, aby šteniatka, ktoré vyprodukuje, boli čo najviac odolné voči rizikám, ktoré spôsobuje SPAID. Jedincov N/N máme v celosvetovej populácii málo. Ak by sme sa sústredili na používanie v chove iba N/N jedincov, vyrobili by sme si následne ďalšie, často neriešiteľné problémy. Tragicky by sme si zmenšili populáciu, “vyrobili” ďalšie genetické problémy a úplne by sme stratili typ (neudržali by sme fenotyp).

Pri rozumnej eliminácie SPAIDu z chovov nutne potrebujeme aj S/N (6) jedincov. Rozumným používaním týchto psov vieme postupne zvyšovať počet N/N (čistých) jedincov v populácii a zároveň udržať fenotyp (výzor, typ). 

Teraz už vidíme aj to, že S/S jedinci, ktorí sú potomkami S/N jedincov sú často odolnejší a vitálnejší, ako šteniatka po oboch rodičoch S/S… Dôvodom (jednoducho povedaným) je spôsob prejavu génov silného a slabého účinku. 

Pes trpiaci horúčkami, reumatoidnymi zápalovými ochoreniami, závažnými kožnými ochoreniami má veľmi zníženú kvalitu života. Trpí pes, aj celá rodina. Podľa mňa každý, kto odmieta testovanie a s tým aj postupné vytesňovanie závažných prejavov SPAID je odsúdenia hodný a táto bezcitná flagrantnosť by mala byť  dôvodom vyčlenenie takého „chovateľa“ z radov slušných chovateľov. 

Skúsenosti z praxe ukazujú, že zaradenie týchto genetických testov do rutinnej práce chovateľa má veľký zmysel. Ak ich však mylne používa veterinár pri diferenciálnej diagnostike, môže ho to rýchlo uviesť do omylu a spôsobiť chybné stanovenie diagnózy.

Pracovať s genetickými testami znamená citlivo lavírovať tak, aby sme mali v harmónii genotyp aj fenotyp. Nie nadarmo sa hovorí, že chovateľstvo je umenie. Odborné umenie. Je to vyvážené spojenie intuície a odborných poznatkov. Iba intuitívny chov v dnešnej dobe už nestačí!

POAG/PLL test je jednoznačný a majitelia jedincov s výsledkom “postihnutí (affected)” by mali byť v strehu. Čo najskôr odsledovať prvé prejavy a požiadať špecialistu o pomoc, aby manifestácia ochorenia bola spomalená, zminimalizovaná. Potrebujú čo najskôr nastaviť vhodný životný štýl psa, užívanie antioxidantov – supplemenov a liečbu, ktoré môžu pomôcť. 

Prenášači (carrier) netrpia ochorením, ale ich používanie v chove musí byť monitorované a spojenie dvoch prenášačov by už nemalo byť odporúčané. 

Podľa môjho názoru, vychádzajúc zo štatistík a berúc v úvahu závažnosť ochorenia, by jedinci s výsledkom “postihnutý” / “affected” nemali byť používaní v chove. Momentálne sme ešte stále v situácii, kedy si to pre nízke % ich výskytu v populácii môžeme dovoliť. Ak sa však k tomu chovatelia nepostavia urýchlene zodpovedne, situáciu si zhoršíme. Je to veľký dôvod na testovanie. Ak exitujú závažné  chovateľské dôvody na to, aby pes „postihnutý (affected)“ mal byť použitý v chove, tak iba pod vážnou podmienkou, že druhý rodič je „čistý/clear). Inak v žiadnom prípade!

POAG/PLL sú ochorenia, ktoré „sa tvária“ ako keby v minulosti u plemena Shar Pei neboli. Je to však iba zahmlený dojem. Ochorenie sa môže prejaviť podľa dostupných zdrojov od 2 rokov (niektoré kazuistiky uvádzajú už prejavy aj v 10 mesiacoch ). Najčastejšie sa však prejavuje u jedincov od 6 rokov vyššie. Zvyšovaním  priemerného veku života plemena sa postihnutí, trpiaci jedinci ukazujú častejšie, ako v minulosti. Odborné zdroje uvádzajú, že POAG/PLL sa zvyšuje u jedincov s nižšou kohútikovou výškou. Takže aj módny trend spred 20-15 rokov, kedy sa biznisovo orientovaní chovatelia snažili produkovať malé “puffy pampúšiky” nám vyrobili / zhoršili tento problém. Pozitívne je, že používaním testov vieme POAG/PLL  z chovu rýchlo eliminovať.

Q3: Súvisí podľa vašich skúseností genetické zdravie s dlhovekosťou?

Všeobecné a genetické zdravie má určite veľký vplyv na dlhovekosť. Musíme si uvedomiť, že dlhovekosť ovplyvňuje komplex, mozaika viacerých vplyvov. Genetické zdravie je iba jedna časť tejto mozaiky, ale veľká a dôležitá. Ďalšími závažnými vplyvmi na dlhovekosť sú napríklad prostredie v ktorom pes žije, akú má stravu, interakciu s majiteľmi, v akom zdravom/nezdravom prostredí žije – chémia, nevhodné a nesprávne používanie ATB, pesticídy, hluk, nedostatok spánku, nedostatok pohybu… je toho skutočne veľa.

Podľa niektorých zdrojov sa spoločenskí psi potykajú s tzv. civilizačnými ochoreniami viac ako človek. Ide o onkologické, kardiovaskulárne ochorenia, devastačné postihnutia kostí… A my vieme, že je to veľký problém dneška…

Štúdie ukazujú, že ak sa v rodokmeni vyskytujú minimálne 3 jedinci dlhovekí, tento pes má predispozíciu žiť o 1-2 roky dlhšie, ako je priemerný vek populácie. S počtom dlhovekých jedincov v rodokmeni sa tieto šance zvyšujú. Ide o hypotézu, že ich imunitná odolnosť voči chorobám je vyššia. Sledovaním dlhovekosti a počtu dlhovekých jedincov v rodokmeni je teda veľmi dôležité. Podporujeme tak všeobecné zdravie a imunitnú odolnosť celej populácie. Všetko má však svoje limity. Ako som zmienila vyššie, bez toho, aby mal pes vytvorené aj ďalšie vhodné podmienky to nedosiahneme. 

Q4: Ako riešite dlhovekosť vo svojom chovateľskom programe?

Väčšina mojich psov žila nadpriemerne dlho, z čoho sa nesmierne teším. E vrh (Egon) sa všetci jedinci dožili cca 14 rokov. Predposledné Sonety Olinka 12 rokov a Oskar žije stále, má viac ako 13 rokov, Pavi  10 rokov, psy vo vlastníctve a zaradení do mojich línii Bobeš 14,5; Ozzy 12… to len v rýchlosti vyberám… 

Samozrejme, za 30 rokov chovu aj mňa postihli smutné udalosti. Prežívam to vždy veľmi ťažko. Nikdy som nemala veľkochov, psy sú členmi našej rodiny a žijú s nami. Neviem si predstaviť iné fungovanie… Ale som rada, že môžem konštatovať, že v krvnej línii máme veľa dlhovekých jedincov. Je to pre mňa dôležitý faktor. Práve pre citlivosť a lásku ktorú svojim psom venujem chcem, aby žili čo najdlhšie a plnohodnotne. 

Q5: Ako vidíte vývoj plemena shar-pei v budúcnosti?

Po 30 rokoch aktívnej práce a života s plemenom môžem hodnotiť čo bolo a je. Keď sa pozerám na problémy so zdravím, ale aj exteriérom, musím konštatovať, že sme urobili nesmierne pokroky v zdravotnej kondícii, ale aj v  eliminácia hypertypov (čo je pre zdravie a kvalitu života rovnako veľmi dôležité). Plemeno sa stáva viac zdravším, ale aj elegantnejším. Povaha plemena sa postupne mení od ťažkých introvertov k príjemným rodinným psom s vysokou mierou lojality k majiteľovi. Plemeno sa z dekády na dekádu stáva zdravšie a krajšie. Také, ako má skutočne byť. Mám z toho veľkú radosť.

Aká bude budúcnosť plemena je na nás všetkých. Na manažovaní chovov v jednotlivých krajinách a na múdrosti chovateľov. Oproti minulosti máme výhody, ktorými sú nie len testy, ale aj digitalizácia a schopnosť rýchlo zdieľať vedomosti, poznatky. 

Je toho veľa čo treba ešte urobiť.

• zvyšovať odbornosť chovateľov a pomáhať si vzájomne aplikovať poznatky vedy do chovateľskej praxe,
• zlepšovať pošramotenú povesť a obraz plemena a to regionálne, ale aj celosvetovo,
• nastaviť vyššiu úroveň etiky chovu do ktorej v súčasnosti môžeme zaradiť už aj transparentnosť a pravdivosť zdravotnej a genealogickej dokumentácie, 
• zlepšiť porozumenie obsahu štandardu chovateľmi a rozhodcami a 
• zlepšiť vzájomný rešpekt a komunikáciu medzi chovateľmi

Shar Pei si to zaslúži!

A aká bude jeho budúcnosť? Keď budeme úprimne spoločne pracovať na týchto dôležitých cieľoch, Shar Pei má skvelú budúcnosť.  Aké “vysvedčenie” však dostaneme po ďalších 10 rokoch záleží na všetkých. Budúcnosť ukáže ako múdrych / alebo hlúpych chovateľov plemeno v súčasnosti má. Ja dúfam, že múdrych…