História tohto plemena je neuveriteľným zväzkom dohád a protichodných interpretácii.
Prvú správu, ktorá rozvírila záujem a rozdúchala predzvesť veľkej kynologickej senzácie priniesol časopis The Dogs v r. 1971. Bol to len záblesk nádeje, že v Číne prežilo niekoľko psov neznámeho pôvodu, prastarého plemena.
Najväčší podiel na záchrane plemena sa pripisuje Matago Lawovi. Začiatkom 70-tych rokov spolu s inými nadšencami vyhľadával v zapadlých oblastiach Číny už len náhodne zabudnutých jedincov tohto plemena.
V r. 1977 a 1978 bol šarpej uvedený v Guinessovej knihe rekordov ako najvzácnejšie a ohrozené plemeno na svete. Zopár jedincov nájdených na Maccau a Tchaj-wane bolo prevezených do Hong-Kongu, kde bol pre nich Matagom Lawom a C. Chungom vypracovaný plán záchrany.
Veľa pre záchranu tohto plemena urobili chovatelia z USA.
Prvý šarpej menom Lucky bol do USA vyvezený v r. 1966, vtedy ešte pod názvom čínsky bojový pes. V kynologickej tlači ho predstavili ako pravdepodobne jedného z posledných žijúcich jedincov tohto plemena. Táto správička prekvapivo nezaujala verejnosť. V sedemdesiatych rokoch, po obnovení diplomatických vzťahov USA a Číny sa vytvorili lepšie podmienky aj na spoluprácu v kynológii. To motivovalo Matago Lawa k napísaniu známeho článku do časopisu Dogs, kde vyzval chovateľov k pomoci pri záchrane vzácneho plemena.
Zvláštnosťou bolo to, že v tomto období už nebolo zvykom objavovať staré, neznáme plemená bez tušenia pôvodu, ako to bolo v tomto prípade. Táto výzva oslovila veľa zanietencov.
Všetky záhady ktoré sa týkajú pôvodu ale aj vyhynutia šarpejov boli veľkým lákadlom pre senzácie milujúcu Ameriku.
Výsledkom boli v r. 1974 prvé šteniatka šarpejov, ktoré sa narodili mimo Čínu. Záujem o ne bol veľký. Mali ho poctiví chovatelia, ktorí sa zaradili do programu záchrany pôvodného šarpeja, ale žiaľ aj obchodníci, ktorí vyprodukovať zarážajúce historky týkajúce sa plemena a postarali sa aj o prekvitajúci obchod. Títo tiež chovatelia urobili veľa zla.
Plemeno sa podarilo zachrániť len vďaka príbuzenskej plemenitbe a primiešávaniu cudzích neznámych jedincov do chovu. Jeho bolo možné len zaradením sa do vypracovaného chovateľského programu a podradením sa múdrej a premyslenej chovateľskej vízii, ktorá bola na svete vďaka Matago Lawovi a ochoty vybraných špičkových chovateľov USA. Niečo také obchodníkov a priekupníkov so psami nikdy nezaujímalo a ani v súčasnosti nezaujíma. Tento vážny rozkol medzi obchodom a serióznou chovateľskou myšlienkou ich rozdelil na dva nepriateľské tábory.
Chovatelia a množitelia bojujú medzi sebou doteraz a komercia robí zlo o to viac, pretože v hre je zdravie šarpeja.
Európa spoznala šarpeja v r.1979. Bol to dovoz z USA. Do Českosloveska sa dostal šarpej z Dánska v roku 1986.