Ochrana osobných údajov

Interview

Interview

Prečítajte si rozhovor s Mgr. Vierou Staviarskou uverejnený v časopise „Shar-pei Planet“ v angličtine {online} alebo v slovenčine.

HAR PEI PLANET- on line časopis – Rusko

Rozhovor s pani Vierou Staviarskou
Rozhodca, chovateľ
www.magicsonet.sk

Rada posudzujete plemeno shar-pei? Komentujete svoje rozhodnutia, alebo nie?

Na túto otázku by mohla byť jednoduchá odpoveď: Samozrejme, áno. A nie je to iba fráza, či taktnosť k tomu, kto sa pýta…Shar-pei je plemeno, ktoré ma sprevádza v osobnom živote už viac ako 20 rokov. Posudzovanie má preto pre mňa aj viac aspektov, ako len profesionálne zvládnutie situácie v kruhu počas výstavy. Preto to pre mňa nie je jednoduchšie, práve naopak. Sklbuje sa u mňa totiž emócia človeka, ktorý toto plemeno miluje, pozná jeho neodolateľnú mimiku. Vnímam ich reakcie plynúce z povahy s pochopením a niekedy s vnútorným pocitom dojatia. Zároveň som človek, ktorý pozná problémy vystavovateľa ( lebo sama mám výstavne vedených psov doma), rozumiem motiváciám a pohnútkam, ktoré vedú človeka k výstavám. Ako chovateľ zasa zhodnocujem niektoré detaily vážnejšie, pretože poznám problémy plemena dôkladne, prehodnocujem ich možný impakt pre budúcnosť vývoja zdravia či exteriéru plemena. 

Uvážte čo sa deje, keď sa to všetko skĺbi dohromady…V každom prípade je dôležitý samozrejme výsledok. Ten je možno niekedy iný a minimálne v komentároch, ktoré sú často k jednotlivým psom možno detailnejšie…Chce to vystavovateľ naozaj počuť a vedieť? Kto vie…V poslednej dobe sú väčšie možnosti isť na výstavu so psom ako boli v minulosti. Naozaj veľa výstav s rôznym aj minimálnym počtom prihlásených jedincov z plemena. Žiadne alebo minimálne obmedzenia na hraniciach dáva príležitosť vystavovateľom získať rýchlo tituly a šampionáty. Niekedy ma zaráža, že vystavovateľ o svojom psovi nechce počuť nič, stačí mu zápis CAC do posudku a certifikát rýchleho šampionátu. Niekedy pozná chyby svojho psa lepšie ako ten, kto ho posudzuje…a nie je ani výnimkou, že radšej cestuje stovky kilometrov za takýmto titulom v čase, keď má skoro pod nosom výstavu, kde posudzuje nezávislý špecialista často z ďaleka a bez personalizácie majiteľov psov… Útek pred pravdou? Strach? Alebo iba samoľúba honba za titulmi…Ako chovateľ a vystavovateľ ticho závidím výstavné prostredie niektorých iných plemien, kde aj ocenenie „ veľmi dobrý“ od špecialistu na plemeno je považované za uznanie kvalít psa a výborná iba s poradím je hodnotená vyššie, ako CACIB či BOB na výstavách, ako som spomínala vyššie…V dobe „ benzínových šampiónov“ by mal byť posudok od špecialistu v rámiku a mienkotvorný… Verím, že budeme o chvíľu v dobe, kedy výpočet multi multi brčkavých šampionátov nebude to, čo bude vytvárať psovi pre chov najväčšiu reklamu a ľudia sa v záujme chovu naučia rozlišovať „ šampiónov “ a „ Šampiónov “. Preto je posudzovanie tohto plemena pre mňa mimoriadne zaväzujúce. 

Ako ovplyvňuje typ srsti vaše rozhodovanie pri posudzovaní?

Toto je otázka, ktorá si zasluhuje väčšiu pozornosť. Dôležité je dodržiavať štandard. O tom niet diskusie. Štandard je však veľmi stručný pri vymenovaní ďalších mimoriadne dôležitých aspektov týkajúcich sa srsti šarpeja. My vieme, že pod výraz – max 2,5 cm sa zastreší aj brush aj horse srsť…Je to však všetko, čo robí srsť šarpeja typickou a unikátnou pre toto plemeno? Veď vrásky a štruktúra srsti sú to, čo robia naše plemeno výnimočným a sú jeho typickou črtou. Máme niekoľko typov a práve srsť je tá ktorá sa s jednotlivými typmi psov spája. Pre obe varianty srsti platí, že MUSIA spĺňať 5 dôležitých faktorov. Teda tu nejde iba o dĺžku srsti, ale aj o dôležité detaily, ktoré robia šarpeja šarpejom. Pre každého zodpovedného chovateľa by malo byť alfou a omegou, že srsť je:

– ostrá – pichľavá – nie mäkka, či hodvábna;

– bez podsady;

– v kohútiku a na chrbte strmá –  90°;

– matná, bez lesku; 

– čo najkratšia. 

Áno, pri posudzovaní zohľadňujem požiadavky štandardu a 5 ďalších dôležitých typických aspektov srsti. Posudzovanie však nie je iba o srsti. Ak by som mala dvoch rovnako kvalitných jedincov a srsť by mala rozhodnúť, znova by som sa vrátila k jej alfe a omege…

Aby sme podporili a motivovali chovateľov horse coatov ( ako pôvodný typ, ktorý žiaľ v konkurencii výrazných brushov prestal byť na výstavách atraktívnym a pomaly sme o tento typ prichádzali…), mame na Slovensku, tak ako už v mnohých krajinách oddelené posudzovanie v triedach podľa štruktúry srsti. Pri dodržaní pravidla jedného víťaza plemena. Ich rozdelením však neznamená, že brush typ nemusí mať svojich 5 potrebných aspektov…

Aký je váš názor na raritné farby ( modrá, lila, krémová…) Môže pes s takouto farbou u vás vyhrať, alebo preferujete klasickú farbu?

Štandard hovorí o jednofarebnosti. Tieto farby nie sú medzi vylučujúcimi, ani medzi chybami. Za celé roky, čo sledujem toto plemeno vidím, ako sa vyvíja. Pamätám si časy, kedy psy s takýmito farbami mali problém vyhovieť typu plemena…Vieme, že pôvodný šarpej s týmito farbami nemal nič spoločné. Ale beriem to ako vývoj, evolúciu plemena. A rešpektujem to. Ak by som mala v kruhu kvalitného psa s touto farbou, nemala by som problém udeliť mu titul. Možno ste si všimli, že sa vyhýbam sluvu „raritné“ farby. Podľa mňa už dávno modrý, lila či krémový šarpej nie sú raritou. Stále je tu však snaha toto slovo podsúvať a prilievať tak vodu na mlyn skôr businessu s plemenom. V súčasnosti je možno viac v ponuke na predaj šteniat práve s takýmto sfarbením a ak chcete, nájdete ich aj za neuveriteľne nízke ceny. Aká teda rarita? Posudzovať ich treba rovnako prísne a mať na nich rovnaký meter, ako na ostatné farby. Je to v ich záujme, ak má byť modrý, lila či krémový šarpej exteriérovo na rovnakej úrovni. 

Osobne preferujem „klasickú“ farbu, ale ak je farba štandardná, nemá to u mňa vôbec vplyv na poradie, či titul…Dôležitejší je typ a anatómia.

Sú vrásky pre vás akceptovateľné a čo je pre vás minimum?

Je to zvláštne a zaujímavo postavená otázka. Väčšinou dostávam otázky na maximum vrások…. Otázka minima môže byť problémom a to vážnym problémom. Keď zabudneme, že vrásky sú pre toto plemeno typické a v zmysle nejasnosti výkladu štandardu budú dokonca nevhodne penalizované. Nevhodnou penalizáciou myslím postihovanie vrások na chrbte, ktoré pokračujú a ľahko sa strácajú smerom ku chvostu.  Na druhej strane vrásky na nohách, stehnách či na predhrudí vytvárali a môžu vytvárať zdravotný problém. Majú byť penalizované. Prepáčte mi, že budem parafrázovať, ale ak sú vrásky typické pre niektoré plemeno, nemôže byť ich množstvo porovnateľné so psom hocijakého iného plemena v lepšej výživovej kondícii. Aj dalmatín v lepšej výživovej kondícii má 3 vrásky na kohútiku, pozrite sa aké 3 vrásky má na chrbte ostrihaný americký kokeršpaniel……Vrásky sú typickou črtou plemena a nemalo by sa na to zabúdať! To isté sa týka vrások na hlave. Ich ušľachtilosť a miera má isté meradlo…a to sú zdravo otvorené oči. Ich prechod nemá vytvárať ťažké ovisnuté pysky či lalok. Zavedenie nového štandardu už kedysi dávno urobil veľkú dobrú službu práve tu. Čím ďalej tým viac línii má minimálne problémy u šteniat s otvorením očí. Tu teda vravím vrásky na hlave áno, veď sú typickou črtou plemena. Ale vrásky, ktoré zaťažujú oko, ktoré je zatlačené, vpadnuté a slabo otvorené – určite nie.

Samozrejme, množstvo vrások je spojené aj s vekom. Postihnúť šteniatko či ledva pubertiaka, že má viac vrások na tele je neprofesionálne a skôr prezrádza menšiu znalosť plemena. Týka sa to aj veteránov.

Ako je to s hodnotením pigmentácie nosa a sobolieho sfarbenia? Môže takýto pes u vás dostať ocenenie výborný?

Svoju odpoveď by som rozdelila. Nedostatok pigmentácie nosa ( nie zimný nos ) je chybou. U čierneho jedinca závažnou. Nie, nemôže dostať známku výborný.

Čo sa týka sobolieho sfarbenia ja ho akceptujem a môže byť ocenený známkou výborný, ak má na to ďalšie predpoklady… Sobolie sfarbenie nie je vo vylučujúcich chybách. Skôr je problémom to, že so „sobolom“ si často mýlia plášťovo sfarbených jedincov, či psov s tmavým sfarbením a presvitajúcimi farebnými znakmi ( motýlik na predhrudí). Mali by sme si uvedomiť, že „sobol“ môže v chove urobiť veľkú a dobrú službu. Je „zdrojom“ výraznej pigmentácie. Tmavý jazyk, pysky, laby, pazúriky. Práve v čase, kedy sa premnožili a pomaly dominujú farby so zosvetleným génom, môže sobol v chove dodať sýtosť už zdevastovanej pigmentácii. Tí čo majú už taký problém s pigmentáciou, že začali raziť heslo: Pravý delute je ten, čo má depigmentovaný a ružový jazyk…by si nemuseli vymýšľať bájky, ak by vedeli múdro používať sobola v chove. Ozaj, prečo ich je tak malo?

Čo je pre vás dôležité pri posudzovaní? Typ, pohyb, farba, skus, plnochruposť…

Začnem zo zadu… Skus a počet zubov sú dôležité pretože formujú typ papule, hlavy a podobne…Ak by však pre mňa mal byť počet zubov ten najdôležitejší, mohla by som mať víťaza, ktorý bude mať všetky zuby, ale bude vyzerať ako buldog, všetko iné, ale nie ako šarpej. Predstavne si takú celú generáciu šarpejov…Nevyzerá ako šarpej, ale má všetky zuby.  Má to byť dôvod na diskvalifikáciu? Všade však treba mieru a mantinel. Prázdna papuľa nie je to, čo by sme chceli u plemena vidieť. Veľmi dôležitá je aj selekcia do chovu, ktorá by mala byť menežovaná každým klubom na základe vyhodnotenia stavu populácie. Na Slovensku máme limity, ktoré dodržiavame a problém s chudochruposťou máme dlhodobo výborne pod kontrolou. Na výstave kontrolujem skus, ktorý má byť zároveň kompletný ( 4 trháky a všetkých 12 rezákov…) a toto striktne vyžadujem. Tak, ako to vyžaduje aj štandard. Chýbajúce zuby vzadu môžu ovplyvniť moje rozhodnutie, ak porovnávam kvalitou rovnakých jedincov.

Najdôležitejšie pre mňa je typ, línie a parametre hlavy so všetkým čo šarpej má mať ( typ a nasedenie ucha, forma a farba očí, vytváranie papule atď..) potom sa pozerám na to, čo tú hlavu „nosí“… Šarpej má jasne určenú siluetu, ktorá patrí tiež k typickým znakom plemena a musí byť vyžadovaná. Uhlenie a postoj končatín – funkčnosť pri pohybe…Toľko prehliadané uhlenie v päte. Jej sila a funkčnosť pri pohybe…A v poslednej dobe závažne rastúci problém s chýbajúcim predhrudím, plytkým hrudníkom…Aký priestor má zdravé srdce a čo sa s ním deje pri fyzickej námahe u psov, ktorým až zarážajúcim spôsobom chýba predhrudie a predné končatiny sú v totálne úzkom postoji? Ďalším dôležitým aspektom je už spomínaná srsť… Oku mi lahodí dobre osvalená ale elegantná šija a ušľachtilý výraz….

Posudzovanie shar peia nie je ľahké. Rozhodca musí poznať veľa detailov a poznať aj ich dôležitosť pri rozhodovaní. Už dávno to nie je o hlave s veľkou papuľou na hocijakom tele s krásnou farbou…A ak ešte niekde predsa len…tak máme problém Houston…:))

V podstate o posudzovaní jednotlivých detailov by sme mohli diskutovať celé hodiny. Ani tu som ich všetky nemala možnosť zmieniť. Dlhé hodiny by sme mohli debatovať aj o etike vystavovateľa, chovateľa, či posudzovania. Mimoriadnou témou by bola iste výchova a povaha shar-peia. Faktom ostáva, že rozhodcovia v kruhu môžu ovplyvniť smerovanie vývoja plemena. A to ovplyvnenie môže byť pozitívne, ale aj negatívne…. Verme však, že s poctivým a súdnym prístupom chovateľov je pozitívne smerovanie nezvratné…Ono to totiž záleží na každom človeku akú cestu v chove, či držbe psa si vyberie. Či je to cesta s klapkami na očiach a vlastného krivého zrkadla, alebo cesta vzájomnej úprimnosti a „ čistého stola“…

Všetci máme na výber!

logo-thesharpeiarchives