Bojový, pastiersky, strážny?
Legiend a dohád je množstvo. A nasledujúce údaje asi prekvapia, možno aj šokujú tých ktorí majú pri sebe svojho pokojného a milého psa.
Traduje sa domnienka, že šarpej bol kedysi bojový pes a pôvodne mal oveľa väčšie rozmery – fotografie prerastených šarpejov dokazujú, že to mohol byť mohutnejší a väčší pes ako súčasná doga.
O akom bojovom psovi sa vlastne hovorí? Tých druhov môže byť viac.
Šarpej využívaný vo vojnách proti človeku. Nie, tento údaj nebol nikdy vierohodne podložený a armádou šarpej nebol nikdy využívaný. Bol psom Čínskeho vidieka a používaný počas roľníckych povstaní. Nie však v boji proti človeku.
Šarpej využívaný v psich zápasoch. Jediné na čom sa všetci bádatelia zhodnú je miesto pôvodu – Južná provincia Číny, neďaleko Kantonu v okolí mesta Dah-Let. Miesto hazardu, hazardných hráčov a psich zápasov.
Práve tu bola snaha využiť šarpeja k tomuto účelu.
Jeho výhodou mala byť práve nadmerná koža. Teoreticky by napadnutý pes mohol byť nadmernou kožou chránený. Súper by ťažšie zasiahol krk, tepnu, ale on by sa mohol napriek zadržaniu otočiť a zubami sa ubrániť.
Zaujímavá teória…problémom bola ale povaha dobráčiska šarpeja. Tá zďaleka nebola výbojná a agresívna. Vystupňovanie chorobnej agresivity u šarpeja napomohli drastické metódy, ktoré nezvláda slabšia povaha a sú naozaj odsúdenia hodné. Popisujú sa metódy narezávania kože, kedy sa psovi spôsobovali rany na celom tele, tie pri hojení vytvárali jazvy. Narezaním psov pozdĺžne a zvisle sa vytváral z jaziev na celom tele ako keby pancier, ktorý ešte viac sťažil záhryz súperovi.
Psa dlhodobo uzavreli do tmavej a malej klietky. Malými otvormi k psovi prenikalo minimálne svetlo. Cez tie zároveň kedykoľvek dostával nič netušiaci pes bodné rany. Palica bodala, kdekoľvek zasiahla. Stresovanie hladom prinieslo výsledok v požadovanej agresivite, prameniacej z bolesti a strachu. Keď ho vytiahli na denne svetlo, zmyslov zbavený útočil na všetko čo sa hýbalo. Dobráčisko sa mohol ale úplne duševne zlomiť. V tomto prípade agresivitu vystupňovali podávané drogy. Metódy, ktoré sú jasným týraním. Nemusel by to byť práve šarpej, aby sa z takéhoto psa stal agresívny jedinec. Dnes by takéto maniere znamenali pre majiteľa väzenie!
Našťastie sa ukázalo, že nielen pre svoje povahové vlastnosti nie je vhodný ako bojový pes na zápasy, ale ani pre súboj potrebná stabilita zadných končatín nie je u tohto plemena dostatočná. Toto sa drogami nedalo odstrániť, čo mohlo znamenať záchranu pred týmto strašným údelom.
Iné pramene šarpeja spomínajú ako dedinského strážneho a pastierskeho psa. Pred pár rokmi bola zverejnená fotografiami zdokumentovaná reportáž z Austrálie, kde sa šarpej úspešne zúčastnil súťaže v zaháňaní oviec. Bravúrne si počínal v súťaži s border kóliami.
Povaha
Povaha každého jedinca je výsledkom jeho vývoja, prostredia v ktorom vyrastá, komunikácie, ktorá je záležitosťou chovateľa a jeho dedičných predispozícii.
Vo všeobecnosti má šarpej vyrovnanú, skôr relaxačnú povahu, ktorá je kombinovaná so zdravou energiou a pružnosťou.
Šteniatka sa vyznačujú zvedavosťou a umiernenými hrami. Málo kedy zavládnu v spoločnom hniezde šteniatkovské bitky alebo nevraživosť. Veľmi radi pozorujú a skúmajú prostredie. Obhrýzanie predmetov, trhanie a naťahovanie sa je ojedinelé. V prvých týždňoch je potrebné, aby sa chovateľ intenzívne šteniatkam venoval a komunikoval s nimi. Keďže sú mimoriadne krásne a nadchnú každého svojim výzorom a nehou, je ťažké netráviť s nimi maximálne množstvo času. Malý kontakt s človekom môže spôsobiť plachosť a nedôveru.
Tvrdenia o geneticky danej čistotnosti sú pravdivé. Je neuveriteľné, ako malé šteniatka od chvíle, kedy sa dokážu orientovať v priestore a majú možnosť výbehu, dokážu rozdeliť svoje životné teritórium a nevyšpiniť sa v mieste, kde spia alebo sa hrajú. Pokiaľ túto čistotnosť podporoval už chovateľ, je táto vlastnosť veľmi nápomocná v období, kedy si nachádzajú novú „rodinu“. Noví majitelia majú málo kedy problém s výchovou ku čistotnosti. Stačí pozorne sledovať šteniatko, ktoré sa snaží naznačiť čas kalenia a intuitívne sa tlačí k vypozorovanému východu. Pokiaľ sa podarí pochopiť tieto počiatočné signály, majiteľ má po celý život psíka vyhraný boj s čistotou.
Pri výchove je obzvlášť potrebné dávať pozor na dôslednosť. Nevinný výraz a výzor hračky si vás veľmi rýchlo zotročí. Pozor na to, aby sa guľaté neviniatko nestalo doma dominantným.
Rozhodne to nikdy nebol pes luxusných palácov, rozmaznaný prepychom. Bol to pes čínskeho vidieka a niektoré jeho spomínané vlastnosti potvrdzujú práve pravdivosť tohto tvrdenia.
V súčasnosti je psom, ktorý je výborným spoločníkom a prirodzene strážnym pre svoje okolie. Dokáže pochopiť teritórium svojho majiteľa a jeho majetok prirodzene, bez výcviku strážiť. Nehodí sa na cvičiská a nerád sa podrobuje výcviku, ktorý je typický pre pracovné plemená ako je napr. doberman, nem. ovčiak či rottweiler. Aj keď je v súčasnosti snaha skúšať vycvičiť toto plemeno pracovne, naráža sa na jeho povahu, kedy nie je často schopný pochopiť zmysel povelov napr. na zadržanie, keď jeho silný prirodzený inštinkt mu nehovorí nič o nebezpečenstve…Takýto výcvik naráža aj na jeho hrdú povahu a logické myslenie. Napr.: nevidí dôvod trhať handru, keď vie, že jej pohyby spôsobuje ruka človeka. Pokriky ktoré majú spôsobiť vyhecovanie psa pri výcviku berie osobne a skôr premýšľa, prečo je okrikovaný…
Podľa niektorých starých čínskych rukopisov slúžil šarpej ako pes lovecký, určený na lov diviakov. Preto väčší zmysel by malo skôr cielene venovať pozornosť jeho loveckým pudom. Chovatelia, ktorí sa venujú lovu popisujú prirodzenú schopnosť niektorých jedincov vystavovať typickým strnulým postojom. Jeho spôsob lovu je zvláštny tým, že je tichý a skôr založený na vytrvalosti vyčkať korisť. S korisťou v papuli potriasa a pokladá ju na zem. Neroztrhá ju. Pokiaľ je držaný voľne na dvore, čo sa týka hlodavcov, má na ňom zjednaný poriadok.
Domáce hospodárske zvieratá sú akceptované. Čo je cudzie malo často smolu…Všetko v zmysle ochrany majetku svojho majiteľa.
Predpoklady k takémuto správaniu dáva aj jeho povaha. Vydrží dlho čakať, pokiaľ má cieľ, ale nedokáže sa dlho hrať s predmetom – prinášať, hľadať. Cvičisko ho veľmi skoro omrzí, dobre sa cíti pri ochrane príbytku v relaxačnom stave bdie nad pokojným chodom domácnosti či dvora, so záujmom sleduje nové prostredie, prírodu, pes aj sučka si pedantne značia svoje teritórium. Tak ako inde aj u šarpejov sa nájdu výnimky. Je ich však málo a znásilňovať prirodzenú povahu sa nikdy nevyplácalo.
Aj keď toto plemeno je nám známe relatívne krátko, je to dosť dlho na to, aby sme vedeli s určitosťou hovoriť o jeho povahe. Nemali by to ale robiť ľudia, ktorí majú v očiach len svojho jedného jedinca, alebo odchovali množstvo plemien a veľa šarpejov metódou: na prežitie psa a tučnej peňaženky – len koterec a strava. Tu sa pravá povaha šarpeja určite neprejaví. Výsledkom takejto jednostrannosti boli oficiálne zverejnené charakteristiky, ktoré šokovali množstvo majiteľov šarpejov. Plemeno by malo byť hlúpe a hysterické. Smutné, že sa niečo také mohlo stať. Hlavne preto, že je to tvrdenie mylné a zavádzajúce!
Šarpej si vyžaduje pokojnú výchovu. Je akýmsi monitorom rodinných vzťahov. Hádavé prostredie, hluk, hystéria mu veľmi škodí. Vníma každého v rodine, vyberá si svojho pána ale akceptuje aj ostatných členov rodiny. Dokáže celý deň statočne čakať na chvíľku pozornosti a komunikáciu. Žije pre človeka, ktorý mu poskytuje príbytok a stravu.
Zmenu majiteľa prežíva veľmi bolestne a citlivo. Pôsobí veľmi vyrovnane a pokojne ale má mimoriadne vnímavú povahu a citlivú psychiku. Pokiaľ pociťuje krivdu, presedí v zármutku, trápení a dokonca so zvýšenou telesnou teplotou celé dni.
Stresová zmena v prostredí ho vie veľmi rozcitlivieť. Pokiaľ sa jeho majiteľ ocitá v nebezpečenstve, inštinktívne ho chce brániť, pokiaľ je prítomný pri hádke alebo normálnom, ale vášnivejšie vedenom rozhovore – so zvýšeným tónom (hovorítete napr. vtip, napodobňujete rozhovor) zmocňuje sa ho nepokoj a začína piskľavo nariekať, často labkou prosiť o pokojný tón. Trápi sa a bojí sa o svojho majiteľa. Hysterické a nervózne vzťahy v rodine kde žije znáša veľmi ťažko a psychicky upadá. Trpí.
Nepatrí ku psom, ktorý si vynucuje vychádzky a dlhotrvajúce hry v pohybe. Avšak pokiaľ mu ich poskytnete je vám neskonalé vďačný. Nie je otravný a dotieravý. Je príjemný spoločník, pokojný a prítulný.
Najviac mu prospieva harmonické prostredie, kde môže relaxovať, má dostatok pokojného spánku, ktorý nesmierne miluje, primerané možnosti pohybu a svojho majiteľa, ktorý mu prejaví lásku. Ale pozor, nebuďte otravný.
Stačí chvíľu, dĺžku si určí pokojne aj sám, potom potrebuje čas na relax, pozorovanie okolia a venovať sa záležitostiam svojho bohatého vnútorného sveta.
