Zmena pomenovania Chránený názov chovateľskej stanice (Skrátene: Chovateľská stanica).
Nové pomenovanie:
Chránený názov registrovaného chovu psov (Skrátene: Názov registrovaného chovu).
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva 283/2020 mení názvoslovie po komunikácii s jazykovedcami zo SAV.
Aj keď sme boli dlhé roky zvyknutí na pôvodný názov, nové pomenovanie viac vystihuje podstatu registrovaného chovu čistokrvných psov. Novým pomenovaním sa lepšie odlíši chovateľ čistokrvných psov, člen chovateľského klubu, ktorý je zastrešený a registrovaný v odbornej kynologickej inštitúcií (SKJ) od množiteľa, od niekoho, kto odchováva psov bez preukazu pôvodu.
Dovoľte, aby som na lepšie objasnenie citovala slová prezidenta UKK p. Jozefa Šustera (nižšie).
Po zamyslení sa nad ich podstatou sa nám všetkým bude lepšie akceptovať nový názov a verím, že si ho s hrdosťou “adoptujeme”.
Poznámka: Pre chovateľov vlastniacich chránený názov (po starom chovateľskej stanice) z tohto nariadenia nevyplývajú žiadne povinnosti. Jednoducho povedané, iba si osvojime nové názvoslovie.
Takže od dnes nemáme názov chovateľskej stanice XYZ…, ale máme NÁZOV REGISTROVANÉHO CHOVU XYZ.
Pre tých, ktorí si chcu registrovať chránený názov registrovaného chovu (lebo doteraz ho nemali) ešte prikladám link na smernicu, ako na to.
A tu je sľúbený komentár p. Šustera:
Problematikou o ktorej vás chcem informovať bola nevyhnutná zmena v našej doposiaľ zaužívanej kynologickej terminológii. Žiaľ pri slovnom spojení „chovateľská stanica“ sa väčšine nekynologickej verejnosti vynorí predstava desiatok kotercov a minimálne rovnaký počet chovných psov a sučiek, odprevádzaných množstvom šteniat. Všetci vieme, že z pohľadu organizovanej kynológie mal chránený názov chovateľskej stanice úplne iný význam a nikomu zainteresovanému nie je potrebné túto skutočnosť vysvetľovať. Chránený názov chovateľskej stanice mal aj chovateľ, ktorý vlastnil jednu sučku a možno odchoval jeden vrh za päť rokov, alebo aj za celý svoj život.
Mnohým členov našich klubov, najmä pri vybavovaní dokladov pre vývoz šteniat, položili na regionálnych veterinárnych a potravinových správach otázku v zmysle, či sa jedná o šteniatko z chovateľskej stanice. V prípade kladnej a dodajme oprávnene hrdej odpovede chovateľa, ktorý tým dal najavo, že sa nejedná o množiteľa, ale o cieľavedomú chovateľskú činnosť, tak v tom lepšom prípade, k nemu pristupovali ako k niekomu kto sa chovu psov venuje na profesionálnej úrovni. Na druhej strane na tých (nemôžem a nechcem ich pomenovať chovateľov) ktorí produkujú šteňatá bez PP, tak to bolo vo väčšine prípadov presne opačne a na šteňatá, ktoré sa narodili u nich sa prihliadalo ako na náhodné a neplánované, prípadne sa považovali za tých, ktorí sa chovu psov venujú na amatérskej úrovni a to len z toho dôvodu, že nevlastnia „chovateľskú stanicu“. Spomínať situácie, keď chovatelia boli, alebo sú, štátni zamestnanci a museli v mnohých prípadoch vysvetľovať, že ako vlastníci chovateľskej stanice sa nevenujú mimopracovnej podnikateľskej činnosti, asi nie je potrebné, pretože každý vo svojom okolí takéto prípady dôverne poznáme.
V rámci Prezídia Únie kynologických klubov, ako aj v rámci prezídia Slovenskej kynologickej jednoty sme niekoľkokrát viedli diskusie o potrebe zmeny názvu „Chráneného názvu chovateľskej stanice“, žiaľ nikdy sa nám nepodarilo dopracovať sa k pomenovaniu, ktoré by adekvátne nahradilo doteraz zaužívané pomenovanie. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva 283/2020 celú záležitosť trocha urýchlila. Korešpondenčným rokovaním a to aj za pomoci jazykovedcov z SAV sa nám podarilo dopracovať k pomenovaniu „Chránený názov registrovaného chovu psov“, resp. v skrátenej verzii: „Názov registrovaného chovu“.
